Veterný mlyn v Holíči
Veterný mlyn
Na rozhraní 18. a 19. storočia zaznamenala história niekoľko suchých rokov, následkom čoho vodné mlyny celé týždne museli mať nútenú prestávku. Podľa príkladu holandských či španielskych podnikavcov aj na našom Záhorí postavenými veternými mlynmi sa snažili mlynári využiť vietor na mletie múky a to nielen v Holíči, ale podľa záznamov holíčskeho evanjelického farára Jána Petroviča (1759 – 1820) boli také veterné mlyny aj v Sobotišti, na Chvojnici, na Havrane i vo Vrbovciach. Jediný zachovaný murovaný veterný mlyn nad našimi sýpkami v Holíči bol postavený neskoršie. Písomný záznam Jána Augustína Langhoffera v pamätihodnostiach ev. a. v. cirkevného zboru holíčskeho z roku 1820 je zrejmým dokladom lokalizácie pôvodného nášho veterného mlyna, aký sa dodnes zachoval vo výbornom technickom stave v Kuželove na moravskej strane. Langhofferov záznam súvisí s históriou evanjelického cintorína, ktorý bol evanjelikom pridelený cisárom Jozefom II. v severnej časti nad kaplnkou sv. Floriána po vydaní Tolerančného patentu.
Zachovaný terajší kamenný veterný mlyn – rekonštruovaný zásluhou Poľovníckeho združenia po roku 1970 – sa pôvodne viaže k menu vynikajúceho stolárskeho majstra, prisťahovaného do Holíča z Jevíčka – Františka Slámu (1847 – 1900).
Kamenný trojpodlažný podpivničený objekt z polovice 19. storočia je rekreačným zázemím mesta. V roku 1926 bol mlyn zrušený, a otočná strecha nahradená tehlovou kupolou.
Mlyn sa nachádza pri starej sýpke, kde sa dalo zaparkovať auto a odtiaľ bolo potrebné prejsť do neďalekého lesíka. Na území Slovenska boli veterné mlyny pomerne zriedkavé, pretože sa vzhľadom na vhodnú riečnu sieť a reliéf krajiny uprednostňovala výstavba vodných mlynov. Veterný mlyn v Holíči je jediným zachovaným mlynom svojho druhu na Slovensku. Ide o typ holandského murovaného veterného mlyna postaveného v osemdesiatych rokoch 19. storočia.
Kamenná trojpodlažná budova kruhového pôdorysu má tvar valca pôvodne s otáčavou kupolovitou strieškou s dreveným veterným vertikálnym kolesom. Strieška sa podľa potreby automaticky natáča v smere vetra.
Do budovy mlyna sa vstupovalo na prízemí, kde bol aj byt mlynára. Na ďalších podlažiach bola mlynica s charakteristickými malými okienkami na osvetlenie priestoru.
Mlyn fungoval podobne ako vodné mlyny, miesto vodného kolesa ho poháňalo veterné koleso na spoločnom hriadeli s pálečným kolesom. Pálečné koleso otáčalo ozubením pastorka na vretene a zároveň aj mlecím horným kameňom.
V mlyne sa prestalo mlieť po prvej svetovej vojne. Potom mlyn dlho chátral, až kým ho miestne poľovnícke združenie po roku 1970 dalo zrekonštruovať.
Mlyn je bez vnútorného zariadenia, využíva sa ako poľovnícka chata. V príjemnom okolí mlyna sa organizujú rôzne kultúrne podujatia mesta Holíč. Takže netreba cestovať dlhú trasu do Holandska, keď máme aj na Slovensku takúto krásu :